Janko Hraško

Keď sa Janko Hraško narodil, hneď sa mu na svete zapáčilo, len mamka aj otec sa zarazili: „Aké je to chlapča malé, drobné, ako hrášok, čože sa nám to len narodilo?“

„Chlap sa vám narodil,“ vraví Hraško a hneď z chalupy vybehol rovno do hory. Keď sa vrátil domov s diviakom na pleci, oči si išli vyočiť mamka aj otec. „Vidím, že si ty naozaj chlap,“ vraví otec. Na druhý deň sa vybral Hraško s otcom orať. Hraško vyskočil volovi do ucha a spustil: „hejsa Kešo, hajsa Sivoň!“, a voly orali ani keby im hral.

Tu zrazu pán na koni sa zjaví a pýta sa, „Počuj sedliak, ako to že voly ti samé po poli chodia?“ Otec mu vraví: „môj syn ich poháňa, vo volovom uchu sedí“. Pán nazrie volovi do ucha a veru malé chlapča vidí ako vo volom uchu sedí. „Predaj mi ho sedliak, dukátov ti dám koľko sa ti zažiada!“ Najskôr dvadsať, potom päťdesiat, ba až sto dukátov ponúka sedliakovi. Otec Hraška nechce predať, ale ten mu vraví: „len ma otec predajte, polepšíte si z biedy a ja pánovi ujdem“. A tak sa aj stane. Len čo otec s dukátmi domov príde, za chvíľu aj Janko Hraško vo dverách sa zjaví. Vraj pánovi nožíkom vrecko prerezal, vyskočil a domov upaľoval.

O chvíľu ale dupot koní pred chalupou, rozletia sa dvere a v nich ten pán aj s pandúrmi prišiel za otcom, vraj to chlapča ufujazdilo a že iste sa len domov vrátilo. Janko mamke rýchlo pošepne aby ho do hrnca s haluškami skryla, tam ho vraj nenájdu. A ozaj, pandúri celú chalupu hore nohami prevrátia ale Janka v hrnci schovaného nenájdu, len všetky dukáty otcovi zoberú. Keď pán aj s pandúrmi odíde, vraví Janko mamke aj otcovi, „do sveta sa ja vydám lebo pokoja tu mať nebudem a nevrátim sa kým vám všetku škodu nevynahradím“. Vypravili ho teda mamka s otcom do sveta, hoc smutno im bolo.

Ide si teda Janko po svete, keď tu zrazu furmanov stretne, čo železo na siedmych vozoch vezú. „Daj vám pánboh dobrú furmanku, chlapi!“ pozdravil sa im, no tí sa len do rehotu pustili. Nahnevá sa Janko, do vŕška sa zaprie a do rovno do cesty im ho potisne. Začnú tí jajkať, vraj čo teraz. Prosia ho nech im pomôže. „Pomôžem vám ak mi dáte toľko železa čo na pleci odnesiem“, vraví Hraško. Vŕšok z cesty poľahky odtlačí a furmani mu začnú železo na plece nakladať. Všetkých sedem vozov Jankovi na plece naložili a ten pískajúc si ďalej do sveta vykračuje.

Príde Hraško k jednej vyhni a vraví kováčovi: „železo som doniesol aby si mi z neho kyjak ukoval“. Štyriadvadsať tovarišov dokončilo kyjak za štyriadvadsať dní a Hraškovi presne do ruky pasoval. Zaplatil on tovarišom statočne za robotu a poďho ďalej do sveta.

Hlbšie do hôr sa Janko Hraško pustil, keď tu vidí ako jedenásť zbojníkov okolo vatry sedí, a nad vatrou celý býk sa pečie. „Čože si ty za jedného?“, pýtajú sa zbojníci. „Zbojník ako vy!“, hovorí Hraško. A tí všetci do smiechu sa pustili, a boli by sa rehotali hádam aj do rána, keby Hraško kyjakom ponad hlavy zbojníkom krútiť nezačal. Potom ho už zbojníci medzi seba prijali, vínom aj pečienkou ho uhostili.

Na druhý deň keď zbojníci si nového kapitána mali voliť, hovorí im Hraško: „Vyhoďme rad-radom do výšky svoje kyjaky, a komu najneskôr dolu spadne, ten nech je kapitánom.“ Dva dni ubehli, až potom Hraškov kyjak spadol keď už všetci zbojníci na zemi svoje kyjaky mali. Museli tak zbojníci Hraška za kapitána prijať.

Vydali sa zbojníci s kapitánom Hraškom ku kráľovskému zámku, zlatom a striebrom pokrytému. Zbojníci sa už neraz chceli do zámku dostať a zlato so striebrom odtiaľ odniesť ale keď sa k zámku priblížili, kohút na zlatej streche vždy zakikiríkal a v zámku sa na zbojníkov chlapi prichystali.

Hraško z veľkej diaľky kyjakom kohúta zo strechy zrazil a cez kľúčovú dierku do zámku vošiel. Tu ale počuje ako sa zbojníci za dverami radia „Teraz, keď nemá pri sebe kyjak, je celkom slabý, poľahky ho premôžeme, aj nám jeho diel zlata ostane“. Začal Hraško zbojníkov cez okno do zámku vyťahovať, každému hánkami po čele klopol a tí všetci ležali ani polená, pre istotu im ešte aj ruky a nohy pozväzoval.

Išiel Hraško za kráľom sa pochváliť, že všetkých zbojníkov sám zlapal. Kráľovi sa to veriť nechce, že taký malý ani hrach a jedenásť zbojníkov premôže. Hovorí Hraško kráľovi, aby prikázal sluhom nech mu jeho kyjak pohľadajú a donesú. Šesť najmocnejších koní bolo treba aby kyjak do zámku dotiahli. Tu schytí Janko Hraško kyjak a na malíčku ľavej ruky si ho rozkrútil, až kráľ uverí koľko má sily a hovorí Hraškovi: „Pri mojom druhom zámku rastie v záhrade lieska, na ktorej sú tri vzácne lieskovce. Ak z hradieb tohto zámku zroníš voľaktorý z tých orieškov tak, aby si lieske neublížil, staneš sa mojím zaťom a neskôr i kráľom tejto krajiny.“

Vezme Hraško svoj kyjačik, namieri a fuk. O dve hodiny prifrčal odtiaľ záhradník a otŕčal na dlani tri lieskovce. Z každého lieskovca kráľ vytiahol jedny šaty pre každú zo svojich troch dcér. Najstaršia a ani prostredná si Hraška vziať za muža nechcú, tak pokročí k Hraškovi najmladšia, prihne sa až k zemi a pobozká ho. V tej chvíli Janko Hraško pocítil, že sa nesprace do kože. Pozrie dolu, veď on na akýchsi dlhých nohách stojí! Veruže, po bozku od princeznej z Hraška mládenec vyrástol. Svadba bola veľká. Aj Hraškovi rodičia na ňu prišli a už potom navždy pri synovi ostali.

A tak sa Janko Hraško kráľom stal a kraľoval šťastne až do smrti.