Pinocchio

Kedysi dávno žil stolár, ktorý sa volal Geppetto. Pretože nemal nijaké deti, rozhodol sa, že si urobí krásnu bábku.

Aké však bolo jeho prekvapenie, keď prácu dokončil a zbadal, že bábka sa hýbe a rozpráva ako naozajstný chlapec. Starý stolár ho nazval Pinocchiom. Potom z farebného papiera vystrihol šaty a zo striedky chleba urobil čiapočku. Nakoniec mu natiahol topánočky a spokojný zistil, že ho môže uznať za svojho naozajstného synáčika.

Geppetto sa rozhodol, že pošle chlapca do školy, preto mu kúpil šlabikár. Ale keď Pinocchio šiel po ulici, začul čarovnú hudbu, ktorá sa ozývala z cirkusu. Nuž predal šlabikár a rozbehol sa na predstavenie. Zatiaľ kocúr a líška, dve podozrivé postavy, sledovali, čo robí.

V cirkuse sa Pinocchio dostal do rúk strašného Hltača ohňa, ktorý ho považoval za jednu zo svojich bábok. Pinocchiovi sa však podarilo tak ho dojať, že mu Hltač ohňa daroval niekoľko zlatých mincí pre otca, ktorý podľa Pinocchiových slov bol veľmi chudobný a musel predať kabát, aby mohol kúpiť synovi kabát.

Ich rozhovor si vypočuli kocúra líška. Keď Pinocchio vyšiel z cirkusu, pristúpili k nemu. predstavili sa ako jeho priatelia a povedali, že poznajú pole zázrakov, na ktorom sa jeho zlaté mince rozmnožia za jedinú noc, stačí tam len zájsť a zakopať ich do zeme. Dôverčivý Pinocchio uveril podvodníkom a vybral sa na pole zázrakov, ktoré mu ukázali. Prišiel tam neskoro v noci. Zašiel pod dub a zakopal tam peniaze. Keď chcel odísť, zrazu ho prepadli kocúr s líškou a zavesili ho na strom.

Prešlo veľa dní. Keď sa Pinocchio konečne prebudil, zistil, že leží na veľkej posteli v dome Modrej víly. Ona ho zachránila a svedomito sa oňho starala po celý čas. Teraz mal vypiť ešte poslednú dávku lieku, aby sa celkom uzdravil, a porozprávať Víle o všetkom, čo sa mu stalo. Pinocchio sa však hanbil za svoju neposlušnosť a starosti, do ktorých sa dostal, a preto vravel Víle samé klamstvá.

Zrazu, čo sa to robí? Pinocchio pocítil, že nos sa mu nesmierne predĺžil. Pochopil, že nekonal správne, a rozhodol sa, že Víle povie pravdu. Vtedy sa jeho nos znovu zmenšil a bol taký ako predtým. Nakoniec mu Víla dala veľa užitočných rád, ale aj výstrah. Dovolila chlapcovi, aby odišiel, lebo vedela, že úbohý Geppetto sa veľmi strachuje a s nehou očakáva Pinocchiov návrat.

Pinocchio plný ľútosti a dobrej vôle sa vybral domov, ale po ceste stretol chlapca menom Knôtik, ktorý veľmi nerád chodil do školy. Knôtik nahovoril Pinocchia, aby sa s ním vybral do veselého mestečka. Dlho sa nehrali. Už po niekoľkých dňoch všetkým deťom, aj Pinocchiovi, narástli somárske uši a predali ich do cirkusu. Tam Pinocchio premenený na somára nejaký čas pracoval. Keď však raz večer začal krívať, hodili ho do mora.

Keď sa ocitol vo vode, zistil, že je znova bábkou. Ale už bolo neskoro. Práve ho zhltla obrovská veľryba. Keď sa Pinocchio dostal do jej brucha, na svoj veľký údiv zbadal Geppetta, ktorý pri hľadaní synáčika spadol do mora a aj on sa ocitol v bruchu veľryby.

Otec so synom sa srdečne zvítali. Hneď zabudli na všetky nešťastia. Vtom veľryba silno kýchla a vyhodila ich na morský breh. A tak sa živí a zdraví ocitli na pláži. Ale čo to?

Prekvapení a šťastní uvideli, že Pinocchio už nie je bábkou, ale naozajstným chlapcom!